Slovenská sezóna

Katarína Bajcurová názor červen 2007

Možno sa budem opakovať, ale bolo pre mňa veľkou výzvou prijať ponuku riaditeľa Moravskej galérie Marka Pokorného na uvedenie výstavy Slovenský mýtus v Umelecko-priemyslovom múzeu Moravské galérie v Brne, ktorou sme pred časom spoločne v autorskej trojici s Aurelom Hrabušickým a Alexandrou Kusou v Slovenskej národnej galérii rozvírili mierne stojaté vody slovenskej galerijno-muzeálnej a výtvarnej scény.

Nie, vôbec ju nechcem nijako zvlášť vyzdvihovať, skôr načrtnúť zopár súvislostí. Dejiny a tobôž dejiny slovenského umenia 20. storočia dnes u nás akosi nie sú v móde, pokladajú sa za zbytočnosť. „In“ je byť iba súčasný, trendový a svetový. A my sme prišli s takou starosvetskou – „slovenskou“ – témou, ktorá u nás vždy mala a má navyše aj ideologické a politické konotácie. Lebo zaoberať sa na Slovensku niečím „národným“ je zo zásady podozrivé, ba až nebezpečné.

Prečo? Buď vás jedni obvinia z nacionalizmu a druhí zas pomaly z bohorúhačstva voči „Umeniu“. Popravde povedané naše zámery, ktoré boli rýdzo odborné (hoci treba podotknúť, že pri príprave výstavy sme sa aj dobre bavili) – ukázať na širokom historickom materiáli ako sa vo výtvarnom umení hľadala a utvárala „národná“ identita, pochopili na Slovensku viac diváci, ako kritici (vernejšie žurnalisti), či dokonca niektorí kolegovia. Doma nikto nie je prorokom. O to viac si ceníme možnosť podeliť sa o našu predstavu s českými návštevníkmi.

Sochár Juraj Meliš rád rozpráva historku o tom, ako sa za socializmu uvádzalo slovenské umenie v Čechách: Jiří Kotalík mal preň zo zásady voľný termín v Prahe iba v auguste (keď tam nikto domáci nebol), a prirodzene len pre „národných“ a stranou schválených umelcov. Po roku 1989 a 1993 sme zas na obidvoch stranách mali iné priority. Pritom si myslím, že stále máme na sebe čo poznávať, a že to nie je vec módy. Dôležité sú historické komparácie, nie o tom ako silnejší partner ovplyvňoval slabšieho, starší brat mladšieho, ale v čom slabší a mladší mohol byť svoj, iný, originálny. A tiež dobrý.

Marek Pokorný našiel odvahu ukázať nielen to, čo teraz letí – a v tomto roku – ho čaká ešte niekoľko ponorení sa do slovenskej umeleckej duše. Po mnohých medzištátnych peripetiách prišla pred niekoľkými dňami zo Správy Pražského hradu do SNG ponuka s návrhom uviesť v Jazdiarni na jeseň roku 2008 veľkú výstavu slovenského umenia. Akú a o čom, to si treba dobre rozmyslieť. Chceme, aby vzájomné približovanie sa navzájom po vzdialení sa, nezostalo iba prázdnou frázou. A radi by sme boli, keby sme niečo ako českú sezónu mohli pripraviť aj u nás.

Podělte se:

RE: Národní galerie vybírá a vybírá

Vít Havránek názor říjen 2018

Byl jsem časopisem art+antiques požádán o krátký komentář k výběrovému řízení na vedoucí/ho Sbírky poválečného a současného umění Národní galerie v Praze, jehož jsem se účastnil. Pro přesnost poněkud rozvádím.

Galerie Nilufar

Adam Štech názor červen 2008

V rámci letošního milánského veletrhu designu své brány otevřela i kultovní galerie Nilufar, která stojí v samém srdci města na via della Spiga, ulici, která je jedním z nejrušnějších center oděvního designu na světě. Až se vám podaří prodrat se přes davy elegantních...

Poezie pro každý den

Jana Tichá názor březen 2007

V posledních týdnech připravujeme k vydání další číslo časopisu Zlatý řez, tentokrát na téma Mediální fasáda. Dvacáté deváté číslo Zlatého řezu vyjde 13. března a večer bude představeno v kině Světozor v souvislosti s přednáškou berlínského architekta Jana Edlera,...