Díl 46: Architektúra benzínu

Dušan Buran na východ ... červenec 2016

Začiatok leta oslávime umeleckou a nanajvýš romantickou témou: benzínovými pumpami. Pripúšťam, že mediálne klišé skôr volá po splave Hrona alebo aspoň po nejakom bicyklovom dobrodružstve. No sloboda vlastná tomuto stĺpčeku je aj v lete – zaväzujúca.

Benzínka, alebo oficiálne: čerpacia stanica pohonných hmôt, je iba zdanlivo banálna architektonická úloha. Ak nikto iný, jej estetický potenciál dokáže doceniť každý fanúšik klasického road movie, a to nielen americkej proveniencie. A predsa, keď Design ateliér SAD (Adam Jirkal, Jerry Koza, Tomáš Kalhous a Vitek Markvart) navrhol pre firmu GAS na okraji malého slovenského (slovensko-maďarského) mesta Galanta, konkrétne v Matúškove, v roku 2011 novú benzínku, ani fanúšik road movie neveril vlastným očiam.

K spoločenskému konsenzu ohľadom jej kvality prispela tiež obskúrna súťaž o najkrajšie benzínky sveta, kde sa vzápätí objavila v prvej desiatke. Jej strohá, a predsa veľmi sebavedomá elegancia presvedčila aj kritikov a sama spoločnosť GAS už stihla zrealizovať niekoľko replík aj na iných miestach. Možno by to ani nedotiahla do tejto rubriky, keby si GAS ešte v roku 2011 nenechal – opäť v ateliéri SAD – naprojektovať ďalšiu, výrazom síce inú, no minimálne rovnako kvalitnú architektúru v Dunajskej Strede (realizácia 2014). Rok na to sa jej modifikovaný koncept objavil v neďalekej Dunajskej Lužnej. Kým tá prvá, v Matúškove pracovala so spojenými „slnečníkovými“ piliermi nad čerpacími stojanmi, posledné dve stavajú skôr na futuristických, no formálne čistých betónových prestrešeniach s takmer bunkrovou estetikou. Keď by teda ctených čitateľov letné cesty priviedli na juhozápadné Slovensko, oplatí zvoliť si trasu cez uvedené lokality; personál je ochotný, povolí aj fotografovanie, a to nemusíte ani natankovať.

Ak by niekomu po roztopašnom úvode chýbalo morálne ponaučenie, tu je: Azda je až signifikantné, že v súťažiach, prehľadoch a ročenkách slovenskej architektúry zväčša bodujú rodinné domy. Napokon – je to najfrekventovanejší a momentálne možno aj najdostupnejší žáner architektonickej tvorby. Naopak, občianske stavby na Slovensku akoby vymreli. Príznačne, aj cenu CE-ZA-AR v tejto kategórii za rok 2014 dostali slovenskí architekti za realizáciu – v Českých Budějoviciach. Industriálne a administratívne stavby sú teda kompromisom, kde ešte – aspoň príležitostne – vzniká kreatívna architektúra. Ale že jej renomé bude zachraňovať práve benzínka, je možno až príliš trpké poznanie o súčasnej slovenskej architektúre pre verejný priestor. Navyše – projektoval ju český ateliér.

VYČERPALI JSTE SVŮJ MĚSÍČNÍ
LIMIT VOLNÝCH ČLÁNKŮ

Máte předplatné? Pak se stačí přihlásit.

Přihlásit se

Nemáte předplatné? A chcete číst dále?

Získejte
roční předplatné
za 1100 Kč

10 tištěných čísel

365 dní online verze

Členská karta ARTcard

Koupit předplatné