Díl 31: Umenie kontrastu

Dušan Buran na východ ... únor 2015

Verejnú diskusiu na sklonku minulého roka rozvírila kauza bratislavského Šafárikovho námestia, vulgo: „Šafko“, resp. skupiny upravených lodných kontajnerov, ktoré pred niekoľkými mesiacmi v historickom centre postavila jedna občianska iniciatíva. Slúžia ako presklené butiky s dizajnérskymi produktmi, improvizované kaviarne, nájde sa jedna galéria, v lete sa medzi nimi stretávali zväčša mladí umelci a aktivisti, konali sa tu dokonca tanečné workshopy, umelecké prezentácie a pod.

Bezprostredne po komunálnych voľbách sa v decembri minulého roka nový starosta mestskej časti Bratislava – Staré mesto nechal počuť, že preskúma ich legálne zázemie a pohrozil zrušením celej kontajnerovej kolónie. Reakcie aktivistov, cyklistov, dizajnérov a hipsterov nenechali na seba dlho čakať, odznel rad argumentov pre a proti, aj hateri si na sociálnych sieťach prišli na svoje. Potenciál kauzy medzičasom trocha vyprchal, zaiste preto, že aktivisti aj chronickí internetoví diskutéri majú momentálne plné ruky práce so zvýznamňovaním slovenského referenda za ochranu tradičnej rodiny.

Rád by som sa predsa ešte vrátil k jednému pitoresknému motívu, ktorý sa vlastne cyklicky opakuje takmer v každej polemike o verejnom priestore. Totiž k argumentu, že provizórna podoba kontajnerov (súčasnej, resp. efemérnej architektúry, komunálnej záhrady, pop-up baru a pod.) sa nehodí do historického prostredia mesta. Imaginárny občan totiž túži po zhmotnení malebnej histórie, najlepšie v podobe secesného pavilónika v tichom anglickom parku...
Než sa príliš zasnívame, azda treba pripomenúť, že spomínané námestie je vinou neschopnosti bratislavského magistrátu už niekoľko volebných období paralyzované. V prvom rade nezáujmom zástupcov imaginárneho občana a úradníkov, ktorí by mali poberať plat (aspoň teoreticky aj) za kultivovanie verejného priestoru. K tomu sa priradilo niekoľko ďalších faux-paux, napr. meškajúca prestavba neďalekého mosta cez Dunaj a nekoordinovaná rekonštrukcia jednej z hlavných bratislavských ulíc, totiž priľahlej Štúrovej, ako aj zaryté odmietanie magistrátu predstaviť občanovi čo len ideovú štúdiu urbanistickej budúcnosti Šafárikovho námestia. Summa summarum: niekedy ako-tak funkčné námestie sa rokmi v podstate zmenilo na zanedbanú asfaltovú pampu v strede mesta. V tomto zmysle sám magistrát bez akejkoľvek ďalšej aktivity vlastne už aj naplnil túžbu konzervatívneho občana, ktorý by kontajnery najradšej videl na periférii.
Lodné kontajnery na „Šafku“, tento urbánny understatement, pri ktorom vždy ide trocha viac o obsah než o formu, do chronicky zanedbávaného verejného priestoru priniesli aspoň trocha progresívnej kultúry a – života. Už kvôli tomu sa realizácia projektu oplatila. A aj napriek svojej dočasnosti nadobudol ešte ďalšiu pridanú hodnotu: stal sa síce nepohodlnou, ale potrebnou intervenciou do mentálnych svetov tak bratislavského malomeštiaka, ako aj prisťahovaného vidiečana. Ktorej bratislavskej architektúre sa to za ostatných 25 rokov podarilo?

Lebo na Slovensku je to takto: rodina musí byť tradičná, centrum historické, chyža drevená a halušky bryndzové!

VYČERPALI JSTE SVŮJ MĚSÍČNÍ
LIMIT VOLNÝCH ČLÁNKŮ

Máte předplatné? Pak se stačí přihlásit.

Přihlásit se

Nemáte předplatné? A chcete číst dále?

Získejte
roční předplatné
za 1100 Kč

10 tištěných čísel

365 dní online verze

Členská karta ARTcard

Koupit předplatné